Očami sledujeme lesy. Jeseň sa poponáhľala, akoby vedela, že jej mimoriadna krása nikdy dlho netrvá. Stromy a kríky vymaľovala pestrými farbami a kvapôčky dažďa tomu dodali zvláštnu atmosféru. Hlavná trasa má prevýšenie 900 m a my by sme to mali zdolať za nejaké 3 hodinky. Ľahkým krokom opatrne stúpame lesom, prechádzame popod Jaseňovú skalu. Cestou míňame tabule náučného chodníka, druhá skupina to berie okľukou. Po žltej značke, ktorá je naším jediným sprievodcom, stúpame nahor. Začína pofukovať silnejší vietor, občas nám do tváre priveje mokré kvapky dažďa. Zdolávame posledné úseky trasy a sme hore. Druhá skupinka je čoskoro za nami. Terén je mokrý a blato sa nám lepí na topánky. Ostrý vietor a dážď sa prejavil ako sa patrí. Kde-tu vidno pozostatky snehu a na nízkych kríčkoch čučoriedky. Hľadáme vhodné miestečko, aby sme si mohli zajesť a zohriať sa pohárikom teplého čaju. Mrzelo nás, že počasie nedovolilo, aby sme sa pokochali výhľadom do okolia, pretože i táto časť nášho chotára má svoje čaro v každom ročnom období. Robíme spoločnú fotku a zberáme sa nadol. V Chate pod Končitou sme ukončili náš posledný tohtoročný výstup do hôr. Vydaril sa i napriek nepriazni počasia.
Ľudmila Foltánová
Foto: Vtáčnik 2009